Piráti z Karibiku: Na Konci Sveta

Po úspechu filmu Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža, ktorého celosvetové tržby presiahli miliardu dolárov, cítili Jerry Bruckheimer a Gore Verbinski obrovský záväzok naplniť očakávania divákov. Bruckheimer pripisuje ohromný úspech prvých dvoch filmov veľkému množstvu tvrdej práce tvorcov a hercov na oboch stranách kamery. “Začalo to už pri scenári, keď Ted Elliott a Terry Rossio odviedli skvelú prácu vytvorením nových postáv a vzrušujúcich prostredí. K tomu pridajte brilantného režiséra akým je Gore Verbinski, a skvelých hercov ako Johnny Depp, Keira Knightley, Orlando Bloom a Geoffrey Rush. Nesmieme zabudnúť na výpravu Ricka Heinrichsa, kameru Dareka Wolskeho, hudbu Hansa Zimmera a prácu mnohých ďalších ľudí.

V tomto pokračovaní filmu producent a režisér nabádali scenáristov Teda Elliotta a Terryho Rossia, aby zašli v tejto oblasti ešte ďalej… takmer doslova na koniec sveta. Ako hovorí Elliott: “S Jerrym, Goreom a Johnnym sme si zaumienili, že vymyslíme také dva ďalšie filmy, ktoré s prvou časťou tvorili jeden celok a predsa sú svojím spôsobom jedinečné. Chceli sme naplniť očakávania – tak rýchlo, ako to len príbeh dovolil. A potom sme si vytýčili cieľ zájsť ešte ďalej – a vytvoriť situácie, ktoré diváci nečakali. A to nie je ľahké.”

 

“Téma vinúca sa príbehom filmu Piráti Karibiku: Na konci sveta”, dodáva Terry Rossio, “je otázka, čo robí z jednotlivca dobrého človeka – tomuto boju čelí každý človek na zemi. Pohrávali sa s myšlienkou, že každý film o pirátoch je o morálnej rozdvojenosti a že i dobrí ľudia sú niekedy zatlačení do kúta a sú nútení konať zlo. Takže každá postava musí prejsť touto dilemou, touto premenou a stoja potom zoči-voči vlastnej schopnosti urobiť niečo, z čoho nemajú práve najlepší pocit. Musia takisto prijímať veľmi ťažké rozhodnutia. V takomto zmysle potom každá postava v niektorej časti príbehu zlyháva a mení sa na zlú.
   “Žiadne dve postavy si vo filme nedôverujú,” vraví Jerry Bruckheimer. “V pozadí je vždy nejaký pochybný plán, ktorý má poslúžiť ich cieľom.” Piráti Karibiku: Na konci sveta je film o tom, kto kde, kedy a ako skončí.”
   Podobne ako počas nakrúcania prvých dvoch filmov, i tentoraz boli Elliott a Rossio neustále prítomní na pľaci. V Karibiku i v Hollywoode. „Ich prínos bol obrovský,“ hovorí Bruckheimer, “pretože mohli spolupracovať s Goreom a hercami priamo na pľaci a uistiť sa, že všetko je tak ako má byť.
   Zemepisné pokrytie príbehu sa rozprestiera od starého Singapuru po mýtické ríše. Divákom sa predstavujú nové postavy ako čínsky pirátsky kapitán Sao Feng. Do príbehu sa vracia aj kľúčová postava kapitána Barbossu, ktorý sa vracia z druhej strany, aby sa spojil so svojím starým rivalom Jackom Sparrowom proti silám Východoindickej spoločnosti. Stretneme sa aj s kompletnou zostavou medzinárodného pirátskeho bratstva v ich úkryte v Meste vrakov, vo výstavnej sieni hrdlorezov zo všetkých siedmich morí vrátane Strážcu Pirátskeho kódexu, Teaguea, ktorého si nezahral nik iný ako legendárny gitarista Rolling Stones, Keith Richards. Z prvej časti sa vrátia aj Murtogg a Mullroy, dvaja najzabednenejší nositelia britských uniforiem 18. storočia.
   Využívajúc slávnu atrakciu Disneylandu Piráti Karibiku (poslednú, na ktorej vzniku sa Walt Disney osobne podieľal) ako inšpiráciu, Piráti Karibiku boli hitom všade, kde ich po premiére 9. júla 2003 premietali. Domáce tržby dosiahli výšku 305 413 918 miliónov dolárov a po zarátaní rekordných tržieb za oceánom boli celosvetové tržby filmu 653 913 918 dolárov. A film získal päť nominácií na Oscara, vrátane jednej pre Johnnyho Deppa v kategórii najlepší herec. Úspech prvých Pirátov bol tak veľký, že podľa nich pozmenili atrakcie Disneylandu v Anaheime i vo Walt Disney World v Orlande na Floride tak, že počas premiéry filmu Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža mohli ich návštevníci vidieť postavy z filmu vrátane kapitána Jacka Sparrowa, kapitána Barbossu a Davyho Jonesa. Dúfali, že druhý diel bude rovnako úspešný ako prvý Piráti.

 

Ale ani Bruckheimer, Verbinski, ba ani The Walt Disney Studios nemohli predpokladať, čo sa stane po premiére druhej časti trilógie. Film Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža mal premiéru 7. júla 2006 a okamžite sa stal fenoménom. Po úvodnom trojdňovom víkende prekonal všetky dovtedy platné americké rekordy v tržbách. So 135 745 219 dolármi prekonal držiteľa predchádzajúceho rekordu, film Spider-Man (2002) o viac než 20 miliónov. Bolo to dokonca ešte viac peňazí, než bol dovtedajší rekord za štvordňový úvodný víkend. Piatkové tržby 55,5 milióna boli najvyššími tržbami za jeden deň, po sobote boli tržby už na hranici 100,2 milióna, čo znamenalo nový rekord v tržbách za dva dni. Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža sa tak stali prvým filmom v histórii, ktorý zarobil 100 miliónov dolárov za 48 hodín. Na konci druhého víkendu prekonali Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža hranicu 200 miliónov dolárov. Potrebovali na to len osem dní, čo bolo tiež rekordom. Desať dní po premiére už film zarobil 258,2 milióna dolárov a okrem toho ďalších 125 miliónov v 24 krajinách mimo USA a Kanady. Úspech pokračoval i po treťom víkende, keď Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža zarobili viac než štyri iné premiéry toho týždňa a stali sa filmom, ktorý v USA a Kanade najrýchlejšie pokoril hranicu 300 miliónov dolárov. úspech sa opakoval i v ďalších krajinách, kde mal film premiéru a v septembri 2006 už boli Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža tretím členom klubu s tržbami miliarda dolárov a súčasne tretím komerčne najúspešnejším filmom všetkých čias podľa celosvetových tržieb. Film získal štyri nominácie na Oscara a John Knoll, Charles Gibson, Hal Hickel a Allen Hall si odniesli sošku za najlešie vizuálne efekty.

   Filmári veľmi dobre vedeli, že diváci, hoci s napätím a vzrušením sledovali prvé dva diely, zvyčajne v „trojke“ hľadajú niečo, čo by ich ešte mohlo prekvapiť. A filmári boli pripravení naplniť ich očakávania. “Chceli sme rozprávať príbeh, ktorý by bol epickým zápasom medzi slobodou a konformitou,“ hovorí vedúci výroby Mike Stenson. “Zásadnou otázkou filmu je, prečo máme radi pirátov? Keď dospievate, chcete byť pirátmi... chcete robiť niečo čo prináša slobodu, žiadne pravidlá a jednanie s úradnou mocou. A postupom času je náš styk s mocou stále častejší a sme konformnejší. To ale neznamená, že v piatok večer nemáme chuť odložiť oblek a kravatu a stráviť pár hodín okúsením tej temnejšej a nezávislejšej verzie nášho ja.“Geoffrey Rush, ktorý sa opäť zmenil na kapitána Barbossu, hovorí: „Piráti Karibiku: Na konci sveta oživujú 15 hlavných dejových línií z prvého a druhého filmu a všetky nezodpovedané otázky budú vyriešené.“ “Postavy sa v treťom filme ešte viac rozvíjajú,“ hovorí Orlando Bloom. Každá z nich v ňom odhalí svoju pravú povahu. Je úžasné vydať sa na cestu s Willom Turnerom, keď si nie ste celkom istý, ktorým smerom sa vyberie.“ Aj Bill Nighy mal veľkú radosť z toho, že Davy Jones sa posunul v „trojke“ o pár krokov ďalej. V jeho diabolskej povahe je rozpoznateľná i ľudskosť a po prvý raz je v službách niekoho – konkrétne lorda Cutlera Becketta. Vývojom prechádza i postava Willovho otca, ktorého opäť hrá Stellan Skarsgård. „Bill sa spoločne s ďalšími členmi posádky stáva čoraz viac súčasťou lode a stráca svoju ľudskosť.“ K hviezdam z predchádzajúcich dvoch filmov pridali Bruckheimer a Verbinski do filmu Piráti Karibiku: Na konci sveta i niekoľko nových tvárí. Asi najznámejšou z nich je superhviezda Chow Yun-Fat, ktorý si zahral singapurského piráta, kapitána Sao Fenga. “Všetci boli piráti a zrada bola niečím úplne normálnym,“ hovorí Chow o svojej postave. „Preto Sao Feng všetko berie ako obchodnú transakciu. Vo svete pirátov nie je dobro, alebo zlo a tak Sao Feng nie je ani kladná postava ani zlosyn. Všetci sú piráti a piráti sú už raz takí.“

 

Film sa začal natáčať bez dokončeného scenára.

Niektoré scény boli už natočené behom natáčania filmu Piráti z Karibiku: Truhla Mŕtveho Muža (2006).

Keith Richards konečne súhlasil, že sa objaví v cameo úlohe ako otec Jacka Sparrowa. Tvorcovia sa ho snažili presvedčiť už od prvého dielu, aby tuto rolu vzal.

 

Snem bratstva

Poslednou úžasnou dekoráciou postavenou pre pirátsku trilógiu v Disneyho Hale číslo 2 bola Zátoka vrakov, kde sa zišiel Snem bratstva, aby dal dokopy plán ako čeliť Beckettovi a Východoindickej spoločnosti. “ Zátoka vrakov bol Goreov nápad“, hovorí Heinrichs. „Vymyslel ho ako domov pre starých pirátov pozostávajúci z trupov rôznych lodí ukrytých v sopke. Snem bratstva sa stretáva v jednom z týchto trupov lode.“
   Snem bratstva má základ v minulosti,“ hovoria scenáristi. “Kedysi existoval konfederácia pirátov nazvaná Pobrežné bratsvo,” dodáva Ted Elliott. “A pre nás to bola zábavná myšlienka predstaviť si niekoľko pirátov sediacich za stolom a snažiacich sa dospieť k nejakému rozhodnutiu. Kapitán Sao Feng má v tej ich debate jednu vetu, v ktorej hovorí, že piráti sú buď kapitán, alebo posádka. A ak je tam deväť kapitánov, tak osem z nich je navyše. A okrem toho sme tam chceli ukázať pirátov z celého sveta.“
   Miestnosť, v ktorej sa stretli bola osvetlená 3 500 sviečkami. Nakrúcanie trvalo celých sedem dní. Keď sa objavil problém, koho obsadiť do úlohy kapitána Teagueho, Strážcu pirátskeho Kódexu, bolo už vopred rozhodnuté.
   Takmer celý rok už kolovali chýry o tom, že nik iný ako Keith Richards, legendárny gitarista The Rolling Stones a blízky priateľ Johnnyho Deppa, čiastočne poslúžil ako model pre štýl a vlastnosti kapitána Jacka Sparrowa. Pre (občerstvujúcu) zmenu to bola pravda. Depp hovorí: “Keď som začal rozmýšľať nad postavou kapitána Jacka, mal som pocit, že piráti boli niečo ako rock-and-rollové hviezdy tej doby. Legendy a mýty o nich dorazili na breh celé mesiace predtým, ako sa oni sami priplavili, tak ako je to so slávnymi rockovými spevákmi dnes.”
   Richards dodáva: “Je to všetko o slobode, baby. Otvor klietku, vypusti tigre. Niekto musí urobiť špinavú prácu. Nie je to ani tak o zničení establišmentu. Je treba zabrániť tomu, aby oni zničili teba.” Richards sa najprv samozrejme mierne zdráhal prijať rolu kapitána Teaguea. “Keď som to počul prvýkrát, pomyslel som si, Bože môj, to bude ako Elvis Presley. Objavím sa, niečo zaspievam a bude. Ale keď som videl, ako to krásne zapadá do celého príbehu, tak mi to prišlo celkom prirodzené. A ešte mi aj vyrobili jednu nádhernú gitaru.” Keď si začal brnkať na gitare – ktorá bola navrhnutá špeciálne pre neho a vyrobil ju povestný výrobca hudobných nástrojov Danny Farrington na požiadanie rekvizitára Krisa Pecka – a keď si vzal do ruky kresadlovú pištoľ, Richards ovládol všetkých na scéne a udával tón dňom, keď bol na scéne. “Najprv to vyzeralo nanajvýš nepravdepodobné, že by sme niekoho ako je Keith na film nahovorili,” spomína Depp. “Keď súhlasil, bolo to viac ako splnený sen. Bolo úžasné zažiť jeho príchod na nakrúcanie. Objavili sa všetci zo štábu, ešte aj takí, ktorých sme už mesiace vôbec nevideli. Bola to krásna a dokonalá harmónia.”

 

Vír Maelstrom

Pre vrcholovú scénu víru Maelstrom na konci sveta – masívnu, apokalyptickú bitku medzi pirátskou armádou a armádou britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá sa odohráva uprostred nadprirodzenými silami vyvolanej búrky monumentálnych rozmerov – potrebovali tvorcovia nájsť také priestory, kde mohli vybudovať autentické repliky palúb Čiernej perly a Blúdiaceho Holanďana ako i iné scény.
   Jediné miesto v okolí Los Angeles (a na tento účel pravdepodobne i kdekoľvek inde) bola budova číslo 703 nazvaná Site 9. Tento 600 stôp dlhý, 300 stôp široký a 70 stôp vysoký hangár bol umiestnený v púšti, 58 míľ severne od Walt Disney Studios v Burbanku. V roku 1983 ho postavili Rockwell International aby tam umiestnili 100 kusov bombardérov B-1 a v posledných rokoch sa využíval ako ateliér na nakrúcanie rôznych filmov, vrátane Spielbergovho Terminálu.
   Je to jedna z najprepracovanejších a najambicióznejších akčných scén, ktoré boli kedy pre film vymyslené,” vraví Rick Heinrichs. “Vyžadovalo to zosúladenie práce niekoľkých tímov, vrátane toho nášho, vizuálnych efektov, a špeciálnych fyzikálnych efektov. Ak sa nám to malo podariť len na 85%, bolo by to nad naše očakávania.”. Vedúci výroby Mike Stenson dodáva: “Vošli ste do hangára a ako keby ste v stúpili do Zóny 51 (Area 51 je testovacie stredisko maerických leteckých síl – pozn. pr.).“
   Vo vnútri Site 9 spolupracoval Rick Heinrichs s ďalším držiteľom Oscara, supervízorom špeciálnych efektov Johnom Frazierom (Spider-Man 2) na stavbe Perly a Holanďana umiestnených na pohyblivom základe a obklopených gigantickým modrým pozadím.
   Frazier a jeho tým navrhli a postavili systém, ktorý umožnil nakrútiť scény, v ktorých sa Hai Peg dostáva za okraj sveta a Čierna perla prechádza medzi svetmi a obracia sa pritom hore dnom.
   “To, čo sme rozhodli urobiť vo filme Piráti Karibiku: Na konci sveta ste nikdy predtým v hranom filme nevideli,“ hovorí Frazier. „Na konci každej z lodí sme postavili vežu, ktorá nám umožňovala zodvihnúť ich o 4,5 metra a pomocou toho sme dosiahli realistický pohyb lode na oceáne. Zvyčajne je čap pri nakrúcaní umiestnený v strede lode, ale skutočná loď sa tak nepohybuje. V našom prípade bola loď upevnená na oboch koncoch a pomocou hydraulických ramien sa mohla pohybovať úplne prirodzene.“
   Najväčšia vec, ktorú sme doteraz robili bola loď U.S.S. Oklahoma pre Bruckheimerov Pearl Harbor. Vtedy sme si hovorili, že už nič väčšieho nikdy nepostavíme. A potom prišli Piráti Karibiku: Na konci sveta.
   Náročné bolo i osvetlenie celej scény. Bolo použitých 1 400 svetiel, 90 kilometrov káblov a generátory vytvorili 108 000 kilowattov,“ hovorí vedúci výroby Eric McLeod, “ktoré by stačili osvetliť 500 domácností.“
   Nakrúcanie scén bolo veľmi náročné. „Predstavte si, že stojíte na palube naklonenej o 15 stupňov, máte na sebe mokrý kostým, dážď je miestami taký hustý, že takmer nič nevidíte, Čierna perla a Blúdiaci Holanďan sú bok po boku a vy musíte šermovať. Vyzerá to úžasne, ale bola to hrozná drina,“ spomína si Keira Knightley. „Za desať sekúnd som bola mokrá na kosť. Bolo mi ľúto štábu, ktorý bol v tomto prostredí celý deň.“
   “Nehovoril by som tomu hranie, ale prežívanie,“ smeje sa Orlando Bloom. “Je to brutálne byť vo vlhku od ôsmej ráno do ôsmej večer. Aj keď vypli stroje na dážď, všade bolo vlhko. Klamal by som, keby som tvrdil, že to bola zábava..“

 

Výrobcovia pirátov

Šéf oddelenia maskérov Ve Neill, supervízor masiek Joel Harlow a ich obrovský tým mali plné ruky opäť práce. Do ich traileru vchádza normálne ľudské bytosti a vychádzali z neho piráti, vojaci, príšeri i proletariát Karibiku, Ázie a Veľkej Británie. “V špičke pracovalo okolo 45 maskérov súčasne,“ spomína Neill.

   „Najväčšou a najťažšou úlohou pre náš tým maskérov bola sekvencia zo Singapuru. Keď sú Sao fengovi piráti v kúpeľoch, vyrastajú im na tele huby. Ich pokožka je stará, opálená, špinavá, občas bodkovaná. A majú pokazené zuby. Vprvých Pirátoch sme im ich maľovali, ale stačilo, aby počas prestávky vnakrúcaní zjedli jablko a keď chcel Gore pokračovať, začalo to byť dramatické, pretože kazy boli preč. A tak sme na nakrúcanie filmov Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža a Piráti Karibiku: Na konci sveta chodili s pojazdným zubným laboratóriom plným zubnej protetiky.

 

Špeciálne efekty

Boli doménou supervízorov vizuálnych efektov - Johna Knolla z Industrial Light + Magic a Charlesa Gibsona, spoludržiteľov Oscara za prácu na filme Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža spoločne so supervízorom animovaných častí Halom Hickelom. A pre prácu na filme Piráti Karibiku: Na konci sveta sa k nim pripojil ďalší držiteľ Oscara, John Frazier. Knoll, Gibson a Hickel nemali čas zaspať na vavrínoch. Ráno po obdržaní sošky za svoju prácu na filme Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža sa vrátili späť do práce na približne 2000 vizuálnych efektoch, ktoré si vyžadovalo nakrúcanie filmu Piráti Karibiku: Na konci sveta.
   Jeden z aspektov filmu Piráti Karibiku: Na konci sveta, z ktorého nemal Knoll obavy, bol Davy Jones. Stvárnil ho Bill Nighy a supervízor a jeho tým z ILM ho oživili. Pre film vytvorili Knoll a ILM noví snímací systém nazvaný Imocap, ktorý drasticky znížil množstvo dovtedy používanej techniky. Predtým bolo potrebných 16 kamier, ale systém, ktorý vynašiel Knoll a jeho tým vyžadoval kamery len tri a oblečenie pre hercov so zabudovanými senzormi.
   Zatiaľ čo Gore strihal, pracoval na zvuku a ďalších postprodukčných prácach, Knoll pracoval v ILM. Nemohol zakaždým keď potreboval radu od režiséra letieť zo Sna Franciska do Los Angeles a tak dvakrát do týždňa usporadúvali videokonferencie. A tie sa počas posledných týždňov konali každý deň!
   Spomedzi všetkých prapodivných scén, ktoré si herci z Pirátov vychutnali – a boh vie, že ich bolo dosť – bola asi najčudnejšia tá, keď sa vysypalo asi 175 000 ľahkých, umelohmotných modrých loptičiek z dvoch sietí nad hangárom č. 9 v Palmdale na palubu Čiernej perly. V skutočnosti len vyzerali ako modré loptičky. Boli to tisícky hopkajúcich nepokojných vodnatých krabov. Teda až s nimi skončili John Knoll a jeho tím ILM. Knoll vysvetľuje: “V scéne s vírom je jedna dôležitá časť, kde sa stotisíc krabov rozprší nad palubu Čiernej perly a zmetie každého v ceste ako nejaká lavína morských príšeriek. Gore vymyslel, že by sme mohli použiť umelohmotné loptičky – presne také ,ako sa používajú na ihriskách, kde do nich deti skáču. Myslel, že loptičky doslova každého zmetú z nôh bez toho, aby im ublížili, pretože sú ľahké.
   Verbinski chcel skombinovať staré s novým. Výkonný producent Mike Stenson: “Piráti sú zvláštnou kombináciou obdobia, keď sa nakrúcal Lawrence z Arábie, kde idete tam a všetko nakrútite na kameru, a súčasnej najmodernejšej technológie. Nanešťastie neviem, ako dlho to ešte filmový priemysel unesie. Bolo by smutné vidieť, ako sa jedného dňa dopracujeme k tomu, že sa bude všetko nakrúcať na ozvučených scénach so zeleným plátnom a digitálnymi efektmi namiesto toho, aby sme zbalili a vycestovali a nakrúcali materiál v Karibiku. No však scéna Maelstromu je technicky taká náročná, že by sa jednoducho v reálnom exteriéri nakrútiť nedala ani s miliardou dolárov. Muselo sa to urobiť v štúdiu.”
   John Frazier a jeho tým dlhoročných spolupracovníkov bol zodpovedný za mnoho fyzických efektov. “Máme na starosti špeciálne efekty, a to znamená, že ak sa niečo hýbe alebo je to v atmosfére, my to vyrobíme,” vraví niekoľkonásobný držiteľ Oscara. “Či už ide o dym vznášajúci sa vo vzduchu, alebo presne taký druh dažďa, ako si Gore vymyslel, alebo vietor, alebo streľbu z kanóna.” Frazierov tím pyrotechnikov musel zabezpečiť takmer 500 kilogramov čierneho prachu pre bitku vo víre a z kanónov vystrelili 1200-krát. Dôkazom vysokých decibelov, čo tím čarodejníkov špeciálnych efektov vyprodukoval, je, že celému štábu i hercom zvonilo v ušiach.
   Počas šiestich rokov patril k najbližším spolupracovníkom režiséra muž, ktorý je pre milióny fanúšikov trilógie takmer úplne neznámy a ktorého práca bola pritom pre filmy neuveriteľným prínosom na rôznych úrovniach - James Ward Byrkit. V záverečných titulkoch sa pri jeho mene objaví fumcia konceptuálny konzultant. „Museli sme vymyslieť novú funkciu, pretože som robil oveľa viac než storyboardy,“ vysvetľuje Byrkit. „Gore a ja sme začali spolupracovať ešte keď režíroval reklamy. Neskôr ma pozýval na spoluprácu i na hraných filmoch a pri Pirátoch sme diskutovali o námete, scenári, témach, postavách, teda bolo toho oveľa viac než len klasické storyboardy. A tak okrem viac než 3 000 storyboardov pre filmy Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža a Piráti Karibiku: Na konci sveta, ktoré Byrkit vytvoril (okrem toho bol tri týždne konzultantom na prvých Pirátoch Karibiku, kedy nakreslil úplne prvú podobu Čiernej perly a ďalších lodí), navštevoval i ďalšie oddelenia ako výpravu, rekvizity, pomáhal pri nakrúcaní pred modrým pozadím i neskôr pri vizuálnych efektoch v Industrial Light & Magic.